今しがた、かえったようだ。
あなたの席に、林檎の匂い。
ほんとうは、 そう云えば
哀しくわらうから、口を噤んだ。
手を、振るよ。花は 風に。
煙はほどけ、夕陽はきえた。
手は、振るよ。遅れたけれど。
百年、ここで 祈り続けても
聴こえない声
百年、ここで 歌い続けても
聴こえない唄
それでも、君は歌うだろう
それでも、僕は泣くだろう
Ĝuste, ĝi ŝajnas esti eloviĝo.
Al via segxo, kaj la odoro de pomoj. Efektive, ĝi Parolante tiel Ĉar malĝoja ridon, firme-lipped. Skui, mano. Floroj en la vento. Fumo desentrañó, subiranta suno malaperis. Manoj, tremi. Sed estis prokrastita. Cent jaroj, ankoraŭ preĝanta tie voĉo ne aŭdas cent jaroj, kaj eĉ se mi daŭrigus kanti tie kanto ne aŭdas ankoraŭ, ĉu vi kantu ankoraŭ, mi devus plori